Vlastním valašku pre domácu obranu, presne tak ako si otec M.R Štefanik prial. Štyria Maďari mi vtrhnú do domu: „čo to do čerta ?“,
zakričím zatiaľ čo si zoberiem svoj zaprášený goralský klobúk a svoju vzduchovku čo mám po dedovi. Do prvého muža spravím dieru veľkosti liptovskej mary, na mieste je mrtvý. vytiahnem si svoju CP 380 na druhého, vôbec ho netrafím pretože to je lacná sračka vyrobená v Banskej Bystrici a skurvý súsedovho čuvača. Musím sa uchýliť k kanónu z čias slovenskej revolúcie, ktorý mám pripevnený o zábradlie môjho schodiska, munícia je tajný recept cigáňov zo Spišského podhradia „Mor ho !“ cigánska strela narobí z dvoch mužov klobásy, hlasitosť a šrapnel vo forme klincov z Trebišova spustí autoalarmy. Na posledného zhrozeného darmožrúta vytiahnem valašku, vykrváca na zemi pred tým, než dôjde polícia, pretože rany z kvalitnej ocele z Košíc sa nedajú zašiť, presne tak ako si otec M.R Štefanik prial.