Decfy:
Cítim ju, Marek.
Nie ako prízrak… ale ako dych, ktorý mi stále uniká.

Marek:
Láska dokáže znieť ako hlas v hmle.
No nie každý hlas chce byť nájdený.

Decfy:
Keby si ju miloval tak ako ja, pochopil by si.
Svet bez nej je len prázdna koruna a trón z popola.

Marek:
******** ťa milovala, Decfy.
Práve preto ťa prosila, aby si ju nechal ísť.

Decfy:
Nemohol som.
Králi strácajú vojny… ale ja som stratil ju.
A bez nej nemá víťazstvo žiadnu cenu.

Marek:
Láska nie je o návrate.
Je o tom, čo dokážeme pustiť.

Decfy:
Potom som zlyhal.
Lebo jediná vec, ktorú pustiť nedokážem… je jej meno.

Marek:
Ak ju nájdeš, čo jej povieš?

Decfy:
Že som sa stal monštrom, lebo som ju miloval príliš.
A že by som to urobil znova…
len aby som ju ešte raz videl usmiať sa.

*Ak si to dočítal/a až sem potom sa fakt nudíš a nevieš čo zo životom XD*