Sacred je akčné RPG, podobné sérii Diablo, ktoré sa podľa tvrdenia mnohých fanúšikov tohto žánru zaradilo medzi tie najvydarenejšie klony. Hral som Sacred takmer zároveň s približne rovnako starým (len o dva roky mladším) Titan Questom a musím súhlasiť, že obidve hry patria medzi špičku tohto žánru. Ale zatiaľ čo Titan Quest čerpá z gréckej mytológie, tak Sacred má úplne nový, vymyslený svet, kde sa stretávajú démoni, temný elfovia s kostlivcami alebo škretmi. Páčilo sa mi, že na rozdiel od Titan Questu alebo Diabla, ktoré sú silne lineárne, tu som mal otvorený svet. Takže som mohol ísť, kam som chcel, aj keď viaceré územia boli limitované mojimi schopnosťami. V Sacrede teda môžete priamočiaro postupovať po hlavnej dejovej línii a hru preletieť ako namydlený blesk, alebo poctivo skúmať každý kút a balvan. Ja som zvolil druhú variantu a musím povedať, že ani po 85 hodinách som nemal odkrytú celú mapu...

Ani príbeh nie je až tak jednoduchý ako v spomínaných hrách a zámerne vás prevedie po celej Ancarii. Musíte zháňať dôležité živly Ancarie a pritom môžete plniť stovky menších questov.
Celé to začína nevydareným vyvolávaním nekromanta Shaddara, ktorý žil vo vnútenom vyhnanstve na svojej odľahlej veži na juhu. Rozhodol sa pomstiť celému svetu za svoje poníženie a vyvolať démona, ale keďže bol neschopný a mal ešte neschopnejších pomocníkov (polodementných goblinov) tak sa to všetko posralo už na začiatku. Démon sa síce vyvolal, ale okamžite sa vykašlal na svojho vyvolávača a začal si robiť všetko po svojom. Shaddar bol rád, že sa mu podarilo aspoň zdrhnúť... Keď sa usmievate pri tomto popise úvodu príbehu, tak vedzte, že mnoho questov sa tu neberie vážne a sú fakt originálne a vtipné. Nie všetky, pri obrovskom počte stoviek postranných questov sa ani inak nedalo. Takže sa síce nevyhnete ani klasickým: zabi, prines, ale tie vtipné sú fakt podarené a osviežujúce. Najviac sa mi páčilo, keď quest vyzeral obyčajne, fádne ale nakoniec mal veľmi vtipnú pointu... V krajine sa nachádza skutočne veľký počet miest, mestečiek, dedín a rozhľahlých lesov, či púští. Rôzne ruiny sú tu nespočítane. A to mám rád, pobehovanie, skúmanie. Keď vás takéto pobehovanie nebaví, tak asi Sacred pre vás moc nebude, lebo tu fakt nabeháte stovky kilometrov. Portály to moc nezachránia. Asi preto vložili tvorcovia do hry aj možnosť vlastniť koňa...

Na záver ešte spomeniem, že Sacred je ešte v 2D izometrickej grafike, ktorá podľa mňa nestárne a je ostrá a pekná aj po toľkých rokoch. Asi aj preto ma hra tak bavila a užíval som si ju...

Pro: Nestárnuca kreslená 2D grafika, dobre vymyslené lore a veľká rozmanitosť protivníkov

Proti: Veľmi veľa behania, portály sú daleko od seba

Sacred je akčné RPG, podobné sérii Diablo, ktoré sa podľa tvrdenia mnohých fanúšikov tohto žánru zaradilo medzi tie najvydarenejšie klony. Hral som Sacred takmer zároveň s približne rovnako starým (len o dva roky mladším) Titan Questom a musím súhlasiť, že obidve hry patria medzi špičku tohto žánru. Ale zatiaľ čo Titan Quest čerpá z gréckej mytológie, tak Sacred má úplne nový, vymyslený svet, kde sa stretávajú démoni, temný elfovia s kostlivcami alebo škretmi. Páčilo sa mi, že na rozdiel od Titan Questu alebo Diabla, ktoré sú silne lineárne, tu som mal otvorený svet. Takže som mohol ísť, kam som chcel, aj keď viaceré územia boli limitované mojimi schopnosťami. V Sacrede teda môžete priamočiaro postupovať po hlavnej dejovej línii a hru preletieť ako namydlený blesk, alebo poctivo skúmať každý kút a balvan. Ja som zvolil druhú variantu a musím povedať, že ani po 85 hodinách som nemal odkrytú celú mapu... Ani príbeh nie je až tak jednoduchý ako v spomínaných hrách a zámerne vás prevedie po celej Ancarii. Musíte zháňať dôležité živly Ancarie a pritom môžete plniť stovky menších questov. Celé to začína nevydareným vyvolávaním nekromanta Shaddara, ktorý žil vo vnútenom vyhnanstve na svojej odľahlej veži na juhu. Rozhodol sa pomstiť celému svetu za svoje poníženie a vyvolať démona, ale keďže bol neschopný a mal ešte neschopnejších pomocníkov (polodementných goblinov) tak sa to všetko posralo už na začiatku. Démon sa síce vyvolal, ale okamžite sa vykašlal na svojho vyvolávača a začal si robiť všetko po svojom. Shaddar bol rád, že sa mu podarilo aspoň zdrhnúť... Keď sa usmievate pri tomto popise úvodu príbehu, tak vedzte, že mnoho questov sa tu neberie vážne a sú fakt originálne a vtipné. Nie všetky, pri obrovskom počte stoviek postranných questov sa ani inak nedalo. Takže sa síce nevyhnete ani klasickým: zabi, prines, ale tie vtipné sú fakt podarené a osviežujúce. Najviac sa mi páčilo, keď quest vyzeral obyčajne, fádne ale nakoniec mal veľmi vtipnú pointu... V krajine sa nachádza skutočne veľký počet miest, mestečiek, dedín a rozhľahlých lesov, či púští. Rôzne ruiny sú tu nespočítane. A to mám rád, pobehovanie, skúmanie. Keď vás takéto pobehovanie nebaví, tak asi Sacred pre vás moc nebude, lebo tu fakt nabeháte stovky kilometrov. Portály to moc nezachránia. Asi preto vložili tvorcovia do hry aj možnosť vlastniť koňa... Na záver ešte spomeniem, že Sacred je ešte v 2D izometrickej grafike, ktorá podľa mňa nestárne a je ostrá a pekná aj po toľkých rokoch. Asi aj preto ma hra tak bavila a užíval som si ju... Pro: Nestárnuca kreslená 2D grafika, dobre vymyslené lore a veľká rozmanitosť protivníkov Proti: Veľmi veľa behania, portály sú daleko od seba