Martin D.
Nove Zamky, Nitra, Slovakia 
Ešte raz sa tak ´chytiť´ (pohádať) s mojou mamou,
robiť sa hluchým, buchnúť dvermi…
A aby som na to zabudol, motať sa so svojimi kamošmi a smiať sa s nimi…
Pohľad ale aj tak ponorím hore ku hviezdam a budem rozmýšľať.
Hľadám jeden ostrov, pastiera alebo minimálne nejakú dosku dreva…
Cítim sa ako fľaša v mori.
Idem tak, ako ma prúd života nesie -
ďaleko od všetkých - tak ako od mojej mamy…
Život mi otvoril dvere k samote - kvázi ´robinzonskej´.
Chc el by som premaľovať svoj život, ale nenachádzam dobrý štetec.
Niektorí spravia dosť veľký krok, zosobášia sa, majú deti…
Ja vraj nemám takúto predstavu - ich život je vraj takto lepší ako predtým -
to je tá veta, ktorú mi hovoria.
Ale ja vidím únavu v ich pohľade,
aj oni sa aspoň raz určite pokúsili postaviť z ich kvázi nemocničných nosítok.
Ja, ja mám pocit že sa len túlam medzi hromadou vlakov,
ale aj tak som nikdy neopustil stanicu… ide z toho strach…
Čas fúka na moju 21. sviečku.
Stále som ten istý, neistý - stále tak isto bývam -
v tej istej logike.
Piáno Ohňa a Lásky mi hrá aby ma zobudilo.
starosti - aby som sa cítil zodpovednejší?
Hulá kam, robím to pre nič…
Aby som sa útišil tak spím, iní robia niečo iné, na to je mnoho prostriedkov.
Žena - koľko krát som si povedal, že je to to najhoršie čo môže stretnúť muža,
niektorí hovoria, že jedného dňa príde a rozsvieti môj tieň -
dúfam, že ju uvidím z takého uhla,
ale nateraz, sú to len nože, ktoré mám pichnuté v plecnej kosti a ktoré držia červené nechty.
Ale v poriadku, život - treba ho žiť, teda žijem.
Utekám z prázdnych prefúkaných vitráží môjho života, pokračujem, navigujem, hoci v prázdnote.
Otáčam pravobok, chcem ujsť, cez moje riadky ti opisujem rysy mojej tváre.
Spravili mi mýtus - povinnosť.
Cítim, ako môj pulz spomaľuje.
Je potrebné, aby som zanechal cestu ´čestného šráca´ alebo ´ťažkého zločinca´…
Nič sa nedá robiť, treba nejako dokázať, že som kedysi žil ...
Mama sa veľmi smiala a nechala ma unášať vlnami…
Ony sú veľmi silné, chcel som ti povedať, že ťa ľúbim, ale mám strach.
Všimni si moje čelo, keď sa smeješ, prosím ťa zabudni na všetko, keď si kvôli mne trpela.
Ja viem že úsilie je sila, že sa niečo učím…
A tiež viem že je to ´pršiplášť´ čo si mám vziať, keď prší.
Ale v mojej hlave počujem výstrely zo zbrane ktoré neprestávajú…
Lovec nechal len perá z holubice plné krvi…
Chcel som sa učiť, aby som niečo dokázal - naučil som sa všetko jesť,
naučil som sa odpúšťať, naučil sa pomsiť.
Chcel som sa naučiť ľúbiť, naučil som sa nenávidieť.
Nechcel som kormidľovať, ale urobil som to, s veľkou loďou…
Chcel som sa vyhnúť dažďu, ale on mi zamočil tričko.
Chcel som ju na celý život, nechcel som ju iba na jeden flirt.
Cítim sa ako fľaša v mori, pohadzovaný vlnami melanchólie života.
Ako fľaša v mori sa cítim…
SOS
Ako fľaša v mori, ktorá hľadá pevninu alebo aspoň loď.
Kto ma uloví a prečíta čo mám v srdci?
To čo je vo mne?
Ako fľaša v mori , tak sa cítim...
Comments _
Groups _
Slovakia - Public
..where Borovicka and Halusky were born
welcome and feel free to join. you can do it in top-right corner of the page. you can even invite your friends or anybody =]
tato skupina je tu pre vsetkych, takze vitajte, pridajte sa a pozyvajte kamosov, rodicov, milenky, svokry, skillerov aj nobrainov!
GL&HF
SI ZÁVISLÝ A POTREBUJEŠ HRAŤ MIX O POL SIEDMEJ RÁNO? TU SA HRÁ NONSTOP! :D
Visit Slovakia's profile
View all 20 groups